Zakladanie druhovo pestrých porastov na svahoch

Akoby sme chceli rozkázať vetru dažďu. Pri revitalizáciách zanedbaných parkov, pri „výstavbe“ umelých kopcov, pri vysievaní exkluzívnych skaliek okolo diaľnice alebo pri ozelenení tých najvyšších vrcholov v prísne chránenom režime si často pripadám ako kúzelník. Nájsť riešenie tých najkomplikovanejších nápadov na ozelenenie a navrhnúť technológiu, ktorú ešte nikto nevymyslel, ma neskutočne baví, ale s pocitom balancovanie na hrane stola sa niekedy nespí úplne najlepšie.

Keď sa vysloví slovo erózia a jej riešenie ozelenením, väčšinu z nás napadne najskôr hydroosev, popr. kokosové alebo jutové textílie. Vyzerá to, že úspešnosť ozelenenia zvládneme technickými vymoženosťami, nech už sa seje čokoľvek a kdekoľvek. Ale tak to jednoducho nie je. Nároky na rýchlosť ozelenenia rastú, pričom stále viac zohráva úlohu genotypová vhodnosť rastlinných druhov do danej lokality, prijateľnosť celkového vzhľadu pri počiatočnom vývoji porastu vo vzťahu k občanom, druhová pestrosť a udržateľnosť porastu v extrémne suchých podmienkach. Nízka tvorba biomasy a estetická hodnota sú už samozrejmosťou. Hydroosev nie je samospasiteľný, ale bez neho to na svahoch nejde. Ide o spôsob aplikácie osiva, ale zloženie osiva, termín výsevu, veľkosť výsevku, výber pomocných pôdnych látok alebo hnojív, už musí vymyslieť človek. Všetky nasledujúce realizácie, o ktorých sa tu budem zmieňovať, boli založené pomocou hydroosevu, ale každá vyžadovala iný prístup a individuálne riešenie.

O svahoch na zážitkovom vinohrade v Bzenci ste možno už počuli. Hlavnou požiadavkou investora bolo v dôsledku neskorého termínu výsevu (október 2015), čo najrýchlejšie ozelenenie dlhého piesočnatého svahu nad mestom Bzenec, pričom súčasne sa mala použiť ďatelinovotravná zmes s rebríčkom obyčajným, v ktorej bol výber rastlinných druhov limitovaný podmienkou neuberania vody budúcemu vinohradu s nízkou konkurenčnou schopnosťou voči sadeniciam viniča. Súčasne mal vzniknúť porast, ktorý bude suchu dobre odolný. Dá sa zovšeobecniť fakt, že trávne druhy, ktoré sú považované za suchovzdorné, ako je napr. Bromus erectus alebo Festuca sp., nepatria k rýchlo vzchádzajúcim oporám protierózneho riešenia v zmesiach, ale ich zastúpenie v zmesi je pre danú lokalitu perspektívne. Ďateliny vzchádzajú pomalšie, v suchých podmienkach obstoja a navyše obohatia takmer sterilný piesok o dusík, ktorý dokážu pútať zo vzduchu. Na neprodukčnej časti svahu, tesne pod kaplnkou sv. Floriána, mala byť vysiata travobylinná zmes Panónie. V situácii, aká sa vyskytla v Bzenci, sa vhodným riešením javilo použitie tzv. „krycej plodiny“, čo je termín dobre známy v poľnohospodárstve, ale bohužiaľ menej známy alebo nevyužívaný medzi záhradníkmi a záhradnými architektmi.

Krycou plodinou nazývame plodiny, do ktorých sa podsievajú viacročné krmoviny. Aplikácia tejto technológie, ako súčasť protierózneho riešenia na svahoch, sa používa pri výseve druhovo pestrých travobylinných zmesí s pomalým vývojom a nízkym výsevkom, ktoré by neudržali svojim koreňovým systémom hornú vrstvu vegetačného substrátu a veľmi pomaly by sa zapájali. Na tento účel je možné využiť mätonoh jednoročný, ktorý z porastu postupne ustúpi potom, čo splní svoju protieróznu funkciu rýchlym zapojením na svahu a čiastočným zatieneným pomaly vzchádzajúcich druhov. Nie je žiaduce, aby krycia plodina na stanovišti zostávala trvalo, pretože konkrétne mätonoh jednoročný svojím habitom, nižšou odolnosťou voči suchu a vysokou konkurenčnou schopnosťou nezodpovedá zámerom a ostatným požiadavkám travobylinného spoločenstva. K technológii použitia krycej plodiny by sa malo pri výsevoch na svahy pristupovať predovšetkým v tých prípadoch, keď je skutočne veľmi neskorý termín výsevu zmesi alebo v období, keď hrozí prívalové dažde. Z tohto pohľadu sa ako najvhodnejší termín na zakladanie druhovo pestrých porastov na svahoch bez krycej plodiny javí neskorý august a september. Podiel tráv v druhovo pestrej zmesi na svahoch by mal byť min. 70 % a ich výsevok by mal byť vždy zvýšený na min. 12-15 g/m², aby sa trávna zložka v zmesi mohla do príchodu mrazov dostatočne vyvinúť.

Je známe, že proces vývoja spoločenstva kvetnatej lúky, či travobylinných zmesí trvá niekoľko rokov a rovnako je to aj pri použití mätonohu jednoročného, ako krycej plodiny pre ochranu porastu proti prípadnej erózii na svahu. V prvom roku obvykle svah vyzerá, akoby bol riedko osiaty iba mätonohom, ale počas 2-3 rokov sa začnú viac a viac objavovať kvitnúce druhy a suchovzdorné trávy. Mätonoh postupne vymŕza alebo zasychá. Jeho zotrvanie v poraste môže byť okrem iného zapríčinené vysemenením pri oneskorenom termíne kosenia. Tento proces možno dobre sledovať napr. na založenie kvitnúceho porastu Králičieho kopčeka v Kvetnej záhrade v Kroměříži. Výsev s technológiou krycej plodiny bol uskutočnený v roku 2014. V roku 2015 sa miestami začali objavovať dvojklíčnolistové druhy, ale prevažoval riedky mätonoh, zatiaľ čo v roku 2016 už kopček kvitol a začínal napĺňať predstavy autorov. Na fázu stabilného, zapojeného, suchovzdorného a druhovo pestrého spoločenstva zatiaľ čaká porast na revitalizovanej časti Letenských sadov v Prahe. Odvážny zámer výsevu travobylinného porastu na toto exponované miesto mohol byť realizovaný až po výsadbe stromov, teda v neskorej jeseni roku 2015. Pred eróziou je svah dostatočne chránený mätonohom jednoročným, ktorý na jar tohto roku pomerne zaujímavo rezonoval s burinovým výskytom stoklasu bezosťového. Prebehli už 2 kosenia so zberom a v podraste sa začínajú objavovať žiaduce druhy. Rozdiel vo vývoji druhovo pestrého spoločenstva bez krycej plodiny dokumentuje výsev na prudkých svahoch Slnečnej hory v Sluňákově. Výsev bolo možné vykonať v priebehu septembra 2014 a do začiatku zimy sa trávy, ktorých bolo v zmesi 90 % mohli dostatočne zapojiť, už v apríli 2015 sa objavujú dvojklíčnolistové druhy. Výhodou dodržania správneho termínu výsevu je, okrem úspory za osivo krycej plodiny, predovšetkým nižší nárast biomasy a nižšia frekvencia kosenia v roku po výseve.

Svoje špecifiká majú výsevy všetkých typov porastov v chránených územiach. Úplnou podmienkou je použitie pôvodných českých odrôd tráv a ďatelín a kontrola zloženia zmesí zodpovednými botanikmi príslušnej Agentúry ochrany prírody a krajiny. Unikátne ozelenenie svahu pod patronátom Zväzu zakladania a údržby zelene prebehlo v júni tohto roku priamo na vrchole Lysej hory. Zaujímavosťou je v tomto prípade plánovaná následná dosadba rastlinných druhov z okolia, ktorá umožní vytvoriť reálne spoločenstvo zložené aj z druhov, ktorých osivo nie je bežne k dispozícii. Prírode blízke ozelenenie na svahoch v dĺžke 4 kilometrov, ktoré už niekoľko rokov tešia pohľady vodičov na diaľnici D3 je unikátny nielen kombináciou výsevu travobylinnej zmesi s výsadbou odrezkov rozchodníkov pomocou hydroosevu, ale predovšetkým úspešným pokusom pracovníkov Riaditeľstva ciest a diaľnic ČR o zníženie nákladov prostredníctvom výsevu priamo na skalu bez humusovania. Táto technológia sa osvedčila a bude sa rozširovať pozdĺž ďalších komunikácií.